foto, tréner : Anton TREBUĽA - Kečkár

 

 

Ďakujem malým pomocníčkam zo 6.B za pomoc pri triedení pošty :).

p. uč. Trebuľa

12. február 1945 - 2020 - ĎAKUJEME!

ZŠ s MŠ Školská 1575, Hriňová

 

foto: Anton TREBUĽA - Kečkár

V pondelok 10. februára sa uskutočnilo okresné kolo v Biologickej olympiáde v kategórií C (8. 9. ročník)

Žiačka 9.B Zuzana Šuleková sa umiestnila na treťom mieste v projektovej časti. Bola ocenená diplomom a knihou. Prakticko-teoretickej časti sa zúčastnili žiaci 8.A Adam Krahulec a Petronela Mazuchová. Všetci boli úspešnými riešiteľmi Biologickej olympiády.

Dňa 7.2.2020 sa naši žiaci 6. – 9. ročníka zúčastnili školských majstrovstiev okresu Detva vo florbale
v kategórii starší žiaci. Turnaja sa zúčastnilo sedem základných škôl, ktoré boli losovaním rozdelené
do dvoch skupín. Po jednej prehre a jednej výhre v skupinovej fáze sme obsadili druhé miesto
a posunuli sa tak do bojov o bronzové medaily. V súboji o tretie miesto nás čakal ťažký súper zo ZŠ
Kukučínová Detva, ktorého chlapci vo veľmi napínavom a vyrovnanom stretnutí porazili a tak si
domov odnášajú konečné bronzové umiestnenie k čomu im srdečne Gratulujeme. Víťazmi celého
turnaja sa stali žiaci ZŠ Obrancov mieru a druhú priečku obsadili žiaci ZŠ J.J. Thurzu Detva.

Urobili sme v ŠKD pexeso s obrázkami na tému “Hovoríme NIE  šikanovaniu”

Svetový deň bez mobilu vznikol z iniciatívy francúzskeho spisovateľa Phila Marsoa, ktorý ako prvý napísal knihu o mobile - Tueur de portable sans mobil apparent. V tento deň by si ľudia mali vypnúť mobilné telefóny, aby sa zamysleli nad zmenami života pod vplyvom tohto komunikačného prostriedku a s cieľom uvedomenia si skutočných hodnôt života. Prvýkrát sa tento deň oslavoval v roku 2001 a prvé ročníky boli populárne najmä v krajinách ako Kanada, Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko a Fínsko.

 Dokázal /-a by si odložiť a nepoužívať mobilný telefón na jeden deň?

Áno, bez problémov                            Nie, používam ho takmer stále

5.A        13+1(tr.uč)                                 10

5.B           7                                             17+1(tr.uč.)

6.A           7 + 1(tr.uč)                              10

6.B            2                                             14

7.A            1                                             17

7.B            6                                             12

8.A            1                                             18

8.B             2                                           16

9.B            9                                             8

II.ŠT          2                                            4

9.A           17

Zapojili sa aj vyučujúce 1. stupňa a špeciálnych tried:

                         8                                                              5

Výsledková listina:

 

1.  Zuzana Šuleková - postupuje  na okresné kolo
2. Petronela Mazuchová - postupuje  na okresné kolo
3. Adam Krahulec - postupuje  na okresné kolo
4. Viktória Hukelová
5. Laura Isafi
6. Simona Tallarovitsová

Gratulujeme našim malým geografom!

 

Kategórie:

 

5. ročník:    3. miesto Andrej Hronček

                 5. miesto Barbora Trebuľová

               13. miesto Ema Hukeľová

 

6.- 7. ročník:  4. miesto Andrej Kmeť

                  13. miesto Veronika Beraxová

                  17. miesto Peter Pisoň

 

8.- 9. ročník:  3. miesto Daniel Krnáč

                    6. miesto Martin Michálik

                   13. miesto Radka Krnáčová

 

 

6. február 2020, text, foto - vyučujúci geografie: Mgr. Anton TREBUĽA

Víťazi nášho školského kola anglickej olympiády sa v januári zúčastnili
okresného kola v Detve.
Tak ako už po mnoho rokov- boli opäť veľmi úspešní.
Kategória A1- 5.-7.ročník
1.miesto- Margarétka Fabriková (7.B)
5.miesto- Simon Tršo (7.A)
Kategória B1- 8.-9.ročník
1.miesto- Martin Michálik (9.B)
2.miesto- Bibiána Melichová (8.A)

Srdečne im blahoželáme a prajeme veľa šťastia v krajskom kole 12.2.2020.

V stredu, piateho februára bol na našej škole turnaj v stolnom tenise pre úplných začiatočníkov. Od začiatku krúžku až doteraz žiaci prešli kus cesty a viac či menej, ale všetci sa zlepšili.

Na treťom mieste sa umiestnil Kiko Vanek z 2.B, na druhom mieste Majko Macura zo 4.A a na prvom mieste Paťka Šufliarska tiež zo 4.A. Všetkým zúčastneným patrí veľká pochvala.

Mgr.Monika Vilhanová 

 

V mesiaci  január žiaci našej školy počas hodín výtvarnej výchovy maľovali jedno zo svojich práv, na ktoré majú nárok. Samozrejme, predtým sa o nich rozprávali so svojimi  triednymi učiteľmi, prípadne vyučujúcimi občianskej výchovy a etickej výchovy, aby mali lepšiu predstavu, čo ktoré právo znamená. Mladších žiakov najviac zaujalo právo na meno, právo na bezpečný domov , právo na rodinu a právo na voľný čas. U starších žiakov rezonovalo hlavne právo na slobodné vyjadrenie názoru.  Mohli použiť výtvarnú techniku , ktorá im sedí najlepšie. Výber zo žiackych prác je nižšie.

 Mgr.Monika Vilhanová

31.1.2020 prijal žiakov prvého ročníka našej školy primátor mesta Mgr. Stanislav Horník v Obradnej sieni Mestského úradu Hriňová. Vo svojom príhovore pripomenul žiakom  dôležitosť vzdelávania pre život, poprial im veľa úspechov v štúdiu a radosť z učenia. Odovzdal žiakom pochvalné listy za usilovnú prácu v prvej triede a milé darčeky, ktoré pripravili zamestnanci mestského úradu. Svoje podpisy zapísali do pamätnej knihy mesta Hriňová.   

Viac na: https://www.hrinova.sk/o-meste/aktivity-mesta/prijatie-prvakov/prijatie-prvakov-1657sk.html

Literárna súťaž Horákova Štiavnica je skvelou príležitosťou na podporu regionálnej literárnej tvorby. Tento rok sme sa opäť do súťaže zapojili a opäť sa našim žiakom podarilo získať krásne umiestnenia. Tento rok prebiehal už 26. ročník súťaže a zapojili sa deti z celého Slovenska, dokonca aj zahraniční Slováci. O to viac nás teší taký skvelý úspech. Jednotlivé práce si môžete prečítať pod fotografiami.

Všetkým deťom patrí veľké ďakujem a srdečne im gratulujeme. Tiež sa chceme poďakovať rodine Tršovej a rodine Chabanovej za to, že sa zúčastnili spolu s ocenenými deťmi slávnostného vyhodnotenia súťaže. A v neposlednom rade patrí vďaka aj pani učiteľkám, ktoré s deťmi pracovali, za štvrtákov pani učiteľke Martine Skučkovej.

OCENENÍ ŽIACI NAŠEJ ŠKOLY

v kategórii 2. - 4. ročník - žáner povesť:

1. miesto a špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Alžbeta Oravcová, 4.A

2. miesto: Nina Uhrinová, 4.A

3. miesto: Leonard Stanislav Chaban, 4.A

Špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Branislav Tršo, 4.A

 

v kategórii 5. - 9. ročník žáner povesť:

3. miesto: Patrik Kmeť, 9.B

 

1. miesto a špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Alžbeta Oravcová, 4.A

Povesť o Tatrách a Váhu

Boli raz dvaja súrodenci, ktorí sa mali veľmi radi. Žili na vysokom kopci. Na tom kopci v štrbine jednej zo skál hniezdil jeden orol, ktorého sa ľudia veľmi báli. Mali strach z jeho orlieho pohľadu, ktorý všetko živé premieňalo na skalu.

Aj súrodenci sa ho báli. Vedeli, že ak sa orol objaví krúžiac nad nimi, musia rýchlo utekať do bezpečia a ak to nestihnú, tak sa nesmú naňho pozrieť.

„Musíme si dávať naňho pozor, lebo inak skamenieme! Ak by orol začal lietať nad nami a my by sme nestihli utiecť do bezpečia, tak sa musíme snažiť naňho nehľadieť!“ hovoril braček, ktorý bol starší a múdrejší.

„Čo navrhuješ, braček? Čo teda budeme robiť, aby sme sa naňho nepozreli?“ opýtala sa maličká.

„Sestrička, ak by orol začal lietať nad nami, tak sa vždy pozeraj na mňa.“

„Dobre, braček, budem sa snažiť!“

Dlho sa to súrodencom darilo pred orlom uchrániť. Lenže raz boli nepozorní a podľahli čaru krásneho orlieho letu. Akonáhle pozreli na orla, ten svojím pohľadom premenil súrodencov na dve mohutné pohoria: brata na Vysoké Tatry a sestru na Nízke Tatry.

Mocná kráľovná víl sa nemohla pozerať, ako sa orol pohral s osudmi dvoch súrodencov. Aby súrodenci neboli smutní, že sa nemôžu vídavať a spolu hovoriť, dala im veľký dar. Aby súrodenci mohli byť i naďalej spolu a povedať si, ako sa majú a čo ich trápi, pod každým pohorím začal prameniť jeden prameň Váhu, ktorý sa spojil. Takto si deti navzájom posielajú odkazy, ako sa majú.

Ľudia dodnes obdivujú krásu a silu súrodeneckej lásky.

 

 

2. miesto: Nina Uhrinová, 4.A

Povesť o vodopáde Bystré

Žila raz na Podpoľaní krásna dievčina menom Bystruška. Rada chodila ku krásnemu miestu na Poľane, ktoré bolo z jednej strany veľmi kamenisté.

Raz sa Bystruška zaľúbila do mladého chlapca, ale rodičia nechceli, aby sa ich dcéra zasnúbila s hocijakým chlapcom. „Nie, milá dcéra, ty si ho nezoberieš! Je veľmi chudobný a on sa k tebe vôbec nehodí!“

Ale Bystruška na ich rady vôbec nehľadela. Stále vyhľadávala mládencovu prítomnosť. Aby neboli na dohľad svojim rodičom, vždy sa stretávali na Bystruškinom obľúbenom mieste. Ich láska prekvitala a rástla.

Aj v jedno popoludnie sa mali dvaja zaľúbenci stretnúť na svojom tajnom mieste, ale mládenec stále nechodil. „Kde je, kde môže byť? Čo sa mu mohlo stať?“ Mládenec neprišiel ani na druhý a ani na tretí deň. Bystruška bola veľmi smutná. Od toľkého smútku začala plakať a plakať. Jej slzy boli také veľké a bolo ich tak veľa, že zo sĺz vznikol malý potôčik a z neho potok, ktorý sa  kľukatil pomedzi tie skaly až sa zrazu voda strmhlav rútila dolu po skalách.

Tak vznikol vodopád. Keďže to boli Bystruškine slzy, z ktorých vznikol vodopád, ten dostal pomenovanie Bystré. Tento vodopád má pripomínať ľuďom nenaplnenú lásku dvoch mladých ľudí.

 

3. miesto: Leonard Stanislav Chaban, 4.A

Povesť o pastierovi a víle

Kedysi sa na Hukavke schádzali víly, aby tu tancovali a spievali. Pásli tu však ovce aj pastieri. A jedného dňa sa na Hukavke stalo toto.

Keď pastieri po celodennom pasení oviec už spali vo svojich kolibách, jeden pastier nemohol spať. Dlho sa prevaľoval zboka na bok, že zaspí, ale spánok neprichádzal. Preto vyšiel z koliby von, že sa nadýcha čerstvého vzduchu a potom ľahšie zaspí. Ako tak stál pred kolibou hľadiac na hviezdnu oblohu, zrazu zbadal, ako v diaľke niekto kráča smerom k nemu.

„Kto to môže byť v túto neskorú hodinu?“ čudoval sa pastier. Postava sa približovala.

„Hádam to nebude nikto zlý! Možno niekto zablúdil alebo potrebuje pomoc.“ takto uvažoval pastier. Postava bola už blízko koliby, keď v nej pastier spoznal vílu.

„Víla? Čo tu robí? Hádam si neprišla hľadať niekoho, kto s ňou bude na lúke tancovať!“ preľakol sa pastier. Keď víla prišla k pastierovi, pastier uvidel v jej tvári smútok.

„Čo sa ti stalo, milá víla? Prečo si taká smutná?“ opýtal sa jej.

„Akoby som nebola smutná, keď som sa stratila a neviem nájsť cestu k svojim družkám.“ Pastierovi sa zľutovala krásna víla a tak sa jej snažil pomôcť. Vybral sa s ňou do lesa hľadajúc cestu k víliným družkám. Cestu nakoniec našli a víla sa mohla pridať k svojim priateľkám. Medzi vílami bola i kráľovná víl, ktorá spozorovala, ako pastier pomohol jednej z víl vrátiť sa medzi ne. Preto podišla k pastierovi.

„Milý pastier, som ti nesmierne vďačná, že si pomohol prinavrátiť sa ku mne a mojim vílam jednej našej družke. Povedz, čo si želáš, že si jej pomohol?“ Pastier v úžase hľadel na kráľovnú a nemohol nájsť správne slová.

„Milá kráľovná, som rád, že som pomohol vašej víle. Nie, nič si neželám za to, že som jej pomohol. Som rád, že je víla teraz medzi vami!“ Kráľovnú dojala pastierova skromnosť.

„Aj keď nič nechceš, milý pastier, dám ti dar. Vždy, keď budeš pásť na týchto lúkach svoje ovce, nájdeš tu čerstvú a šťavnatú trávu.“ Pastier sa poďakoval a odišiel naspäť do koliby. Ľahol si spať. Ani nevedel ako a zaspal. Spal takým tvrdým spánkom, že keď sa ráno prebudil, myslel si, že to bol len sen o víle a daru od kráľovnej. Slová od kráľovnej vypustil z hlavy.

Po raňajkách vypustil svoje ovečky a smeroval na lúku. Keď tam prišiel, neveril vlastným očiam. Tráva na tejto lúke bola krásna, šťavnatá a nikdy nebola ovcami spasená. Keď mal pastier pocit, že ovce lúku úplne spasú, lúka vždy bola veľká a chutná pre ovečky po celý rok.

            Pastier si svoj dar od kráľovnej nenechal pre seba. Povedal o ňom všetkým svojim kamarátom. Dodnes tam vo dne pasú pastieri svoje ovce počas celého roka a víly pri svite mesiaca tancujú svoj tanec a tešia sa z krásnej prírody.

 

Špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Branislav Tršo, 4.A

Povesť o vode vo vodopáde Bystré

Boli raz dvaja kamenní obri. Volali sa Jakub a Jano. Vládol im kráľ Cyril. Kráľ Cyril veľakrát pozoroval svojich obrov. Keď ich tak sledoval, vždy bol smutný a zamračený.

Obri sa chodievali napiť k lesnému vodopádu v horách pod Poľanou. Vždy keď sa prišiel k vodopádu napiť kráľ Cyril, voda bola mútna. Avšak, keď vodu pili ostatní obri, voda bola čistá. Kráľ Cyril sa rozhodol, že sa opýta obrov, prečo je pri ňom voda mútna a pri nich je voda čistá. Preto počkal obrov pri studničke. Keď obri prišli, opýtal sa ich.

„Povedzte mi, prečo je voda z vodopádu pri vás čistá a keď sa idem ja napiť, tak je voda zrazu mútna?“

Obri mu odpovedali: „Akú tvár tam vidíš?“

Kráľ im odpovedal: „Moju, ale zamračenú.“

Obri prikývli a pokračovali ďalej: „Vidíš, a preto je to tak! Skús sa usmiať.“ Kráľ neveriacky počúval svojich obrov. Hlboko sa nad ich slovami zamyslel a v duchu si pomyslel: „Skúsim to! Prečo nie!“ Kráľ sa usmial.

Obri sa ho na to opýtali: „Akú tvár tam teraz vidíš?“ Kráľ odpovedal: „Moju, ale usmiatu!“

            Odvtedy, ako sa kráľ začal usmievať, voda vo vodopáde Bystré bola čistá. Preto je aj teraz vodopád Bystré čistý.