Ďaleká cesta Bielych baletiek MFK Spartak Hriňová do Dubnice nad Váhom, kde nás čakal ambiciózny dievčenský výber futbalovej akadémie Jozefa Jankecha, bola len predzvesťou trampôt, ktoré nás v ten deň čakali. Obchádzky, cudzie havárie po ceste, zápchy v Trenčíne, policajné zastavenie cestou tam ... a hlavný problém, počet Bielych baletiek na zápas, v minibuse ich bolo 9.
Vedel som, že nebudeme môcť hrať otvorene ako doma, keď sme boli v plnej sile a po boji sme ich porazili 1 – 0. Bez možnosti striedania, bez niektorých opôr, ale s o to väčšou chuťou a kolektívnym výkonom dievčatá nedarovali kožu zadarmo, bojovali, čo to dalo, ale pri neustálych súperových striedaniach čerstvých hráčok, bolo nemožné vydržať také tempo celých 70 minút.
V prvom polčase sme sa väčšinou bránili, blokovali strely, dostupovali a inkasovali sme len po tvrdých strelách, ktoré jedna z našich troch striedajúcich hráčok – brankárok nedokázala chytiť. V útoku sme boli bezzubé kvôli fyzicky vyspelým hráčkam obrany Dubnice.
V druhom polčase sme pozmenili rozostavenie hráčok, do útoku som poslal fyzicky silnejšiu hráčku, pozmenili sme posty, hráčku - brankárku a na polovici súperiek sme strávili viac času ako súperky u nás. Viackrát sme ohrozili ich bránu – brvno, rohové kopy a jeden gól po tvrdej strele. Súperky vsietili ďalšie góly, kontrovali nebezpečnými rýchlymi protiútokmi do našej rozhodenej, ale bojujúcej obrany.
Chcem pochváliť dievčatá za snahu, bojovnosť a chuť nevzdávať sa aj v ťažkej situácii. Klobúk dolu.
Vďaka za bezpečnú dopravu Jožkovi Krnáčovi a MFK Spartak Hriňová za finančnú podporu.
text, foto: Anton Trebuľa - Kečkár