V piatok 29.marca 2019 sme získali ďalšie pekné ocenenie prác našich žiakov. Konkrétne ide o Saskiu Šlajferčíkovú zo 7.B a Romana Kmeťa z 9.A triedy. Obaja získali ocenenie v literárnej súťaži Detský literárny Zvolen. Ceny im odovzdávali: zvolenský básnik, scenárista, aforista a producent Ondrej Kalamár, režisér a pedagóg Andrej Turčan a riaditeľ Osvetového strediska Igor Danihel. Roman si dokonca odniesol špeci cenu od Ondreja, ďakujeme, obom gratulujeme a tešíme sa z ich úspechu.
Sen stromu
Nádherné tiché miesto... Miesto čarovné a plné stareckých spomienok na mladosť. Pod majestátnou horou, ktorá však nedovidí ďaleko kvôli nebeskej pare, stojí tichý lesík. Nebeská clona nad ním ani veľký nepriehľadný múr pred vysokým pánom s bielou čiapkou snehu. Dolu pod ňou zem prikrytá hebkým zeleným kobercom, ktorý chutí každej békajúcej kučeravej bytosti. Baču nevidno. Iba jeden strom. Strom samotár. Strom smútiaci, že je sám na celej šírošírej lúke. Okrem ovečiek ho občas príde navštíviť aj mladý šialený vetrík, ktorý ho vyšteklí , keď sa preháňa pomedzi jeho vetvičky. Štve ho ale zubaté slnko, ktoré isto iste preklína. Ostatní zelení kamaráti od stromu kvôli tej veľkej pálivej guli už dávno odišli. Ale ten strom - strom samotár- mal sen. Sen plávať voľne po veľkom nebi ako tie slobodné oblaky, na ktoré sa každý deň pozerá. Sen vidieť zhora celú tú nádhernú krajinu, v ktorej žije. Sen byť vyšší ako veľký kopec ukrytý v bielom závoji. Sen...
Saskia Šlajferčíková
Som kvapka
Som kvapka vody. Odplavilo ma státisíce kilometrov od rodiny. Keď niekoho stretnem, plaví sa ďalej. Ani ho nestihnem pozdraviť.
Každý deň vidím milióny cudzincov a každú noc cítim ich dotyky. Môžem stúpnuť k hladine a nechať sa odpariť na iné miesto, ale to bolí a nikdy nevieš, kam z neba spadneš. Tak isto sa môžem nechať vypiť, ale kto pije slanú morskú vodu?
Mala som kamaráta, zrnko piesku, ale on je teraz perlou niekde vonku. A tam si užíva život. Ale počkať! Čo ak k nemu prídem a navštívim ho? Veď to nebude také náročné, stačí sa nechať vyšmariť von prílivom. Potom skočiť do suda s rybami. Nechať sa dopraviť do mesta. Vykvapnúť do potoka. Pri mlyne vystreknúť a dopadnúť k predajcovi na stôl. A potom ho už len nájsť.
Tak mi držte palce, nech mi to vyjde. S pozdravom
Kvapka vody
Roman Kmeť, 9.A