V stredu, piateho februára bol na našej škole turnaj v stolnom tenise pre úplných začiatočníkov. Od začiatku krúžku až doteraz žiaci prešli kus cesty a viac či menej, ale všetci sa zlepšili.
Na treťom mieste sa umiestnil Kiko Vanek z 2.B, na druhom mieste Majko Macura zo 4.A a na prvom mieste Paťka Šufliarska tiež zo 4.A. Všetkým zúčastneným patrí veľká pochvala.
Mgr.Monika Vilhanová
V mesiaci január žiaci našej školy počas hodín výtvarnej výchovy maľovali jedno zo svojich práv, na ktoré majú nárok. Samozrejme, predtým sa o nich rozprávali so svojimi triednymi učiteľmi, prípadne vyučujúcimi občianskej výchovy a etickej výchovy, aby mali lepšiu predstavu, čo ktoré právo znamená. Mladších žiakov najviac zaujalo právo na meno, právo na bezpečný domov , právo na rodinu a právo na voľný čas. U starších žiakov rezonovalo hlavne právo na slobodné vyjadrenie názoru. Mohli použiť výtvarnú techniku , ktorá im sedí najlepšie. Výber zo žiackych prác je nižšie.
Mgr.Monika Vilhanová
31.1.2020 prijal žiakov prvého ročníka našej školy primátor mesta Mgr. Stanislav Horník v Obradnej sieni Mestského úradu Hriňová. Vo svojom príhovore pripomenul žiakom dôležitosť vzdelávania pre život, poprial im veľa úspechov v štúdiu a radosť z učenia. Odovzdal žiakom pochvalné listy za usilovnú prácu v prvej triede a milé darčeky, ktoré pripravili zamestnanci mestského úradu. Svoje podpisy zapísali do pamätnej knihy mesta Hriňová.
Literárna súťaž Horákova Štiavnica je skvelou príležitosťou na podporu regionálnej literárnej tvorby. Tento rok sme sa opäť do súťaže zapojili a opäť sa našim žiakom podarilo získať krásne umiestnenia. Tento rok prebiehal už 26. ročník súťaže a zapojili sa deti z celého Slovenska, dokonca aj zahraniční Slováci. O to viac nás teší taký skvelý úspech. Jednotlivé práce si môžete prečítať pod fotografiami.
Všetkým deťom patrí veľké ďakujem a srdečne im gratulujeme. Tiež sa chceme poďakovať rodine Tršovej a rodine Chabanovej za to, že sa zúčastnili spolu s ocenenými deťmi slávnostného vyhodnotenia súťaže. A v neposlednom rade patrí vďaka aj pani učiteľkám, ktoré s deťmi pracovali, za štvrtákov pani učiteľke Martine Skučkovej.
OCENENÍ ŽIACI NAŠEJ ŠKOLY
v kategórii 2. - 4. ročník - žáner povesť:
1. miesto a špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Alžbeta Oravcová, 4.A
2. miesto: Nina Uhrinová, 4.A
3. miesto: Leonard Stanislav Chaban, 4.A
Špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Branislav Tršo, 4.A
v kategórii 5. - 9. ročník žáner povesť:
3. miesto: Patrik Kmeť, 9.B
1. miesto a špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Alžbeta Oravcová, 4.A
Povesť o Tatrách a Váhu
Boli raz dvaja súrodenci, ktorí sa mali veľmi radi. Žili na vysokom kopci. Na tom kopci v štrbine jednej zo skál hniezdil jeden orol, ktorého sa ľudia veľmi báli. Mali strach z jeho orlieho pohľadu, ktorý všetko živé premieňalo na skalu.
Aj súrodenci sa ho báli. Vedeli, že ak sa orol objaví krúžiac nad nimi, musia rýchlo utekať do bezpečia a ak to nestihnú, tak sa nesmú naňho pozrieť.
„Musíme si dávať naňho pozor, lebo inak skamenieme! Ak by orol začal lietať nad nami a my by sme nestihli utiecť do bezpečia, tak sa musíme snažiť naňho nehľadieť!“ hovoril braček, ktorý bol starší a múdrejší.
„Čo navrhuješ, braček? Čo teda budeme robiť, aby sme sa naňho nepozreli?“ opýtala sa maličká.
„Sestrička, ak by orol začal lietať nad nami, tak sa vždy pozeraj na mňa.“
„Dobre, braček, budem sa snažiť!“
Dlho sa to súrodencom darilo pred orlom uchrániť. Lenže raz boli nepozorní a podľahli čaru krásneho orlieho letu. Akonáhle pozreli na orla, ten svojím pohľadom premenil súrodencov na dve mohutné pohoria: brata na Vysoké Tatry a sestru na Nízke Tatry.
Mocná kráľovná víl sa nemohla pozerať, ako sa orol pohral s osudmi dvoch súrodencov. Aby súrodenci neboli smutní, že sa nemôžu vídavať a spolu hovoriť, dala im veľký dar. Aby súrodenci mohli byť i naďalej spolu a povedať si, ako sa majú a čo ich trápi, pod každým pohorím začal prameniť jeden prameň Váhu, ktorý sa spojil. Takto si deti navzájom posielajú odkazy, ako sa majú.
Ľudia dodnes obdivujú krásu a silu súrodeneckej lásky.
2. miesto: Nina Uhrinová, 4.A
Povesť o vodopáde Bystré
Žila raz na Podpoľaní krásna dievčina menom Bystruška. Rada chodila ku krásnemu miestu na Poľane, ktoré bolo z jednej strany veľmi kamenisté.
Raz sa Bystruška zaľúbila do mladého chlapca, ale rodičia nechceli, aby sa ich dcéra zasnúbila s hocijakým chlapcom. „Nie, milá dcéra, ty si ho nezoberieš! Je veľmi chudobný a on sa k tebe vôbec nehodí!“
Ale Bystruška na ich rady vôbec nehľadela. Stále vyhľadávala mládencovu prítomnosť. Aby neboli na dohľad svojim rodičom, vždy sa stretávali na Bystruškinom obľúbenom mieste. Ich láska prekvitala a rástla.
Aj v jedno popoludnie sa mali dvaja zaľúbenci stretnúť na svojom tajnom mieste, ale mládenec stále nechodil. „Kde je, kde môže byť? Čo sa mu mohlo stať?“ Mládenec neprišiel ani na druhý a ani na tretí deň. Bystruška bola veľmi smutná. Od toľkého smútku začala plakať a plakať. Jej slzy boli také veľké a bolo ich tak veľa, že zo sĺz vznikol malý potôčik a z neho potok, ktorý sa kľukatil pomedzi tie skaly až sa zrazu voda strmhlav rútila dolu po skalách.
Tak vznikol vodopád. Keďže to boli Bystruškine slzy, z ktorých vznikol vodopád, ten dostal pomenovanie Bystré. Tento vodopád má pripomínať ľuďom nenaplnenú lásku dvoch mladých ľudí.
3. miesto: Leonard Stanislav Chaban, 4.A
Povesť o pastierovi a víle
Kedysi sa na Hukavke schádzali víly, aby tu tancovali a spievali. Pásli tu však ovce aj pastieri. A jedného dňa sa na Hukavke stalo toto.
Keď pastieri po celodennom pasení oviec už spali vo svojich kolibách, jeden pastier nemohol spať. Dlho sa prevaľoval zboka na bok, že zaspí, ale spánok neprichádzal. Preto vyšiel z koliby von, že sa nadýcha čerstvého vzduchu a potom ľahšie zaspí. Ako tak stál pred kolibou hľadiac na hviezdnu oblohu, zrazu zbadal, ako v diaľke niekto kráča smerom k nemu.
„Kto to môže byť v túto neskorú hodinu?“ čudoval sa pastier. Postava sa približovala.
„Hádam to nebude nikto zlý! Možno niekto zablúdil alebo potrebuje pomoc.“ takto uvažoval pastier. Postava bola už blízko koliby, keď v nej pastier spoznal vílu.
„Víla? Čo tu robí? Hádam si neprišla hľadať niekoho, kto s ňou bude na lúke tancovať!“ preľakol sa pastier. Keď víla prišla k pastierovi, pastier uvidel v jej tvári smútok.
„Čo sa ti stalo, milá víla? Prečo si taká smutná?“ opýtal sa jej.
„Akoby som nebola smutná, keď som sa stratila a neviem nájsť cestu k svojim družkám.“ Pastierovi sa zľutovala krásna víla a tak sa jej snažil pomôcť. Vybral sa s ňou do lesa hľadajúc cestu k víliným družkám. Cestu nakoniec našli a víla sa mohla pridať k svojim priateľkám. Medzi vílami bola i kráľovná víl, ktorá spozorovala, ako pastier pomohol jednej z víl vrátiť sa medzi ne. Preto podišla k pastierovi.
„Milý pastier, som ti nesmierne vďačná, že si pomohol prinavrátiť sa ku mne a mojim vílam jednej našej družke. Povedz, čo si želáš, že si jej pomohol?“ Pastier v úžase hľadel na kráľovnú a nemohol nájsť správne slová.
„Milá kráľovná, som rád, že som pomohol vašej víle. Nie, nič si neželám za to, že som jej pomohol. Som rád, že je víla teraz medzi vami!“ Kráľovnú dojala pastierova skromnosť.
„Aj keď nič nechceš, milý pastier, dám ti dar. Vždy, keď budeš pásť na týchto lúkach svoje ovce, nájdeš tu čerstvú a šťavnatú trávu.“ Pastier sa poďakoval a odišiel naspäť do koliby. Ľahol si spať. Ani nevedel ako a zaspal. Spal takým tvrdým spánkom, že keď sa ráno prebudil, myslel si, že to bol len sen o víle a daru od kráľovnej. Slová od kráľovnej vypustil z hlavy.
Po raňajkách vypustil svoje ovečky a smeroval na lúku. Keď tam prišiel, neveril vlastným očiam. Tráva na tejto lúke bola krásna, šťavnatá a nikdy nebola ovcami spasená. Keď mal pastier pocit, že ovce lúku úplne spasú, lúka vždy bola veľká a chutná pre ovečky po celý rok.
Pastier si svoj dar od kráľovnej nenechal pre seba. Povedal o ňom všetkým svojim kamarátom. Dodnes tam vo dne pasú pastieri svoje ovce počas celého roka a víly pri svite mesiaca tancujú svoj tanec a tešia sa z krásnej prírody.
Špeciálne ocenenie vydavateľstva Ikar: Branislav Tršo, 4.A
Povesť o vode vo vodopáde Bystré
Boli raz dvaja kamenní obri. Volali sa Jakub a Jano. Vládol im kráľ Cyril. Kráľ Cyril veľakrát pozoroval svojich obrov. Keď ich tak sledoval, vždy bol smutný a zamračený.
Obri sa chodievali napiť k lesnému vodopádu v horách pod Poľanou. Vždy keď sa prišiel k vodopádu napiť kráľ Cyril, voda bola mútna. Avšak, keď vodu pili ostatní obri, voda bola čistá. Kráľ Cyril sa rozhodol, že sa opýta obrov, prečo je pri ňom voda mútna a pri nich je voda čistá. Preto počkal obrov pri studničke. Keď obri prišli, opýtal sa ich.
„Povedzte mi, prečo je voda z vodopádu pri vás čistá a keď sa idem ja napiť, tak je voda zrazu mútna?“
Obri mu odpovedali: „Akú tvár tam vidíš?“
Kráľ im odpovedal: „Moju, ale zamračenú.“
Obri prikývli a pokračovali ďalej: „Vidíš, a preto je to tak! Skús sa usmiať.“ Kráľ neveriacky počúval svojich obrov. Hlboko sa nad ich slovami zamyslel a v duchu si pomyslel: „Skúsim to! Prečo nie!“ Kráľ sa usmial.
Obri sa ho na to opýtali: „Akú tvár tam teraz vidíš?“ Kráľ odpovedal: „Moju, ale usmiatu!“
Odvtedy, ako sa kráľ začal usmievať, voda vo vodopáde Bystré bola čistá. Preto je aj teraz vodopád Bystré čistý.
29.01.2020 sa uskutočnilo okresné kolo matematickej olympiády žiakov 5. a 9. ročníka.
V kategórií Z9 sa zúčastnili: Martin Michálik, Patrik Kmeť, Zuzana Šuleková.
Martin Michálik sa umiestnil na 2. mieste.
Patrik Kmeť sa umiestnil na 3. mieste.
V kategórií Z5 sa zúčastnili: Samuel Fatih Machava, Andrej Hronček, Jaroslav Kmeť, Michaela Laliková, Adam Renčko, Simona Šufliarska, Katarína Trebuľová.
Samuel Fatih Machava sa umiestnil na 1.mieste.
Andrej Hronček sa umiestnil na 2.mieste.
Mesiac od organizovania majstrovstiev okresu Detva v basketbale chlapcov sa naša škola stala v piatok 10.1.2020 opäť miestom, kde si svoje sily pod basketbalovými košmi tentoraz zmerali dievčatá z okresu Detva. Turnaj prebiehal za účasti piatich základných škôl a to: ZŠ J.J.Thurzu, Detva, ZŠ Obrancov mieru, Detva, ZŠ s MŠ Školská 1575, Hriňová, ZŠ J.D. Vígľaš a ZŠ s MŠ Krivec 1355, Hriňová. Herný systém turnaj bol z dôvodu nepárneho počtu účastníkov „každý proti každému“. Na základe dosiahnutých výsledkov si družstvá pripísali do tabuľky za víťazstvo dva body za prehru nula bodov a v prípade remízy sa zápas predlžoval. Najvyšší počet bodov ziskalo družstvo ZŠ J.J.Thurzu Detva a to osem, keď turnajom prešli bez zaváhania a všetky štyri stretnutia vyhrali. Druhé a tretie miesto obsadili družstvá s rovnakým počtom bodov za dve víťazstvá, keď v prospech strieborného družstva ZŠ Obrancov mieru Detva hral lepší vzájomný zápas a tak našu školu ZŠ s MŠ Školská 1575 Hriňová odsunulo na bronzovú pozíciu. Všetkým zúčastneným družstvám ďakujeme a víťazom Gratulujeme.
Posledný školský deň v tomto roku patril vianočným trhom, do ktorých sa aj tento rok zapojili nielen naši usilovní žiaci, ale aj ich šikovní rodičia, pani učiteľky a vychovávateľky. Už týždne predtým pripravovali drobné darčeky, medovníčky a rôzne voňavé dobroty pre kupujúcich. Výťažok z trhov na prvom stupni sme sa rozhodli tento rok venovať žiačke 1.C triedy Terezke Kosečkovej, ktorú čaká operácia a následne rehabilitácia, na ktorú sú peniaze určené.
Takže vyzbierali sme krásnych 1000,- eur. Chceme všetkým, ktorí si kúpili naše výrobky veľmi pekne poďakovať za ich štedrosť a podporu. ĎAKUJEME!
V tomto roku sa konal 33. ročník literárnej súže Literárna Senica. Karin Súlovcová z 8.A triedy získala so svojou prácou v tejto celoslovenskej súťaži krásne 3. miesto v 1. kategtórii. Do súťaže bolo zaslaných v tomto ročníku spolu 517 prác od 220 autorov. Karinkino literárne dielo Začiatok a koniec si môžete prečítať pod fotografiami.
ZAČIATOK A KONIEC
FERGUS
Tu, na zelenej lúke som sa so sestrou práve narodil ja. A kto som ja? Som kôň plemena Morgan a moje meno je Fergus. Som čierneho sfarbenia, moja sestra je gaštanovej farby a jej meno je Color. Pobavene som sledoval, ako sa sestra snaží postaviť a o chvíľu si už veselo cupitala za matkou. Síce som sa škľabil, ako ju nohy neposlúchajú, žiaľ, mne to nešlo o nič lepšie. Nevedel som sa postaviť, a tak mi matka musela pomôcť a už som mohol skúmať prostredie aj ja.
O pár mesiacov prišiel človek, pripol si nás o lano a museli sme behať okolo neho. Jaj, bodaj by sa o to lano aj potkol! Color poslúchala, ale mne sa to nepáčilo. Aby ste chápali, ja nejdem poslúchať človeka, keď ani on mňa neposlúcha. A ešte byť priviazaný o to lano. Nech sa k nemu priviaže sám. O ďalších pár mesiacov som počul človeka, ako niečo hovorí tej čiernej doske, ktorú nazval mobilom: „Áno...Plemeno Morgan...Color, ročná kobilka...Predaj...Akcia... Poslúcha a je vycvičená...On? Fergus?...Divoch! Toho predám...200 eur. Áno...Dohodnuté!“ Ďalej som už nepočúval, pretože som pochopil, že ma predá. O pár hodín prišiel ujo a ťahali ma do takého stiesneného priestoru, zvaného prepravný box či prepravka. Chvíľu som sa viezol a v hlave som mal zmätok. Prečo ma od nich vezú preč? A čo tam budem robiť? Došli sme na miesto a poviem vám, ani z boxu som nechcel výjsť.
Moja stajňa smrdela a bolo v nej ako na smetisku. A ak mám niečo povedať na žrádlo...
Seno bolo asi tak dobré, ako mäso pre vegetariána alebo tráva pre tigra. Voda taká, ani čo by si v nej ten ujo umýval nohy. A ostatné radšej neriešim. Hneď, ako som sa „najedol“, mi začala služba. Ťahal som drevo. Musel som. Tu sa so mnou nikto nehral, ako tam na ranči. Tu ujo mal bič a tým ma švihol, ak som neposlúchol. A ak som to urobil inak, ako si on predstavoval. Nemohol som ísť na lúku žrať trávu (jediné jedlé jedlo).
A takto ubiehali roky rokúce. Jedlo, práca, práca, práca, jedlo, práca... Každým dňom som bol viac a viac vyčerpaný a cez zimu bolo ešte horšie. Keď už gazda pochopil, že už nevládzem, volal niekomu cez mobil a vravel, že som prašina prašivá a že som bezcenný. Že ma treba utratiť, že takéto naničhodné zvieratá nemajú na tomto svete žiadne miesto.
COLOR
Pomedzi tie roky, čo ma s bratom od seba odlúčili, ma cvičili známi tréneri a bola som naozaj dobrá. Jedlo tu bolo úžasné. Naučili ma drezúru a aj skákať cez prekážky. Behala som aj s mojou paňou po pretekoch, súťažiach, často na mne jazdila bez sedla a ja som jej bola zaviazaná telom i dušou. Proste ja a ona – jedno telo. Pri drezúre sme boli dokonale zohratý tím. V skákaní som nebola až taká dobrá, ale vďaka mojej panej a trénerom som sa zlepšovala a zlepšovala. Často som sa pristihla pri tom, ako rozmýšľam, čo robí brat a či taký dobrý v drezúre a skoku ako ja. Sa stavím, že nie. Mám super život a dúfam, že budem žiť večne. Cestujem so svojou paňou po celom svete, vyhrávam a prehrávam súťaže a užívam si titul Topkôň. Som na obálkach časopisov, na tričkách a dokonca mám aj figúrky.
Tvrdá práca sa vypláca! Ani by ste netušili, aké ťažké je byť drezúristkou a zároveň skokankou. Najťažšia práca na svete je tá moja! Som na seba hrozne pyšná.
FERGUS
Keďže ma chcú utratiť, utečiem. Gazda vchádza do domu a ja v tom momente skáčem cez plot. Neviem to, takže zadnými nohami zhodím latu z plota. Momentálne je mi to však fuk, pretože odteraz som voľný! Juhuu! Od tej radosti, že už nie som zajatý, som aj vyčerpaný z roboty a hladný, som bežal ani neviem, kam. Stratil som sa. Je mi to jedno. Ja sa neplánujem vrátiť. Jediné, o čo mám naozajstný záujem, je jedlo a nájsť mamu so sestrou. Videl som ich iba ako žriebä a naozaj mi chýbajú. So sestrou som sa narodil a so sestrou chcem aj umrieť.Utekám, čo mi sily stačia a predo mnou sa rozprestiera les. Bez obáv som do neho vošiel. Bolo tu príjemne. Šum lesa ma upokojoval a nakoniec som už len kráčal bez strachu z toho,že ma chytia. Nevedia, kde som. Aj tak im nebudem chýbať. Môj žalúdok pýta jesť a suché hrdlo ma dráždi. Napijem sa a už znova bežím. Som veľmi unavený, a tak si ľahnem. Zem je posiata ihličím. Zaspávam. Ráno ma zobudí konské erdžanie. Chvíľu počúvam a potom štartujem za zvukom. Uvidím kobylu a nakoniec celé stádo. Kobyla si ma všimne a výstražne zafŕka. Sklopí pri tom uši a dokorán otvorí svoje modré oči. Cúvnem a vystrašene pohadzujem hlavou. Kobyla nakloní hlavu a díva sa na mňa akoby som spadol z neba. Ja som sa asi zaľúbil. Kobyla sa pohne smerom ku mne. Tentoraz necúvam a dívam sa jej do očí. Zaerdží a ja už nie som hrozba. Stádo sa opäť vráti do normálu. Podídem ešte bližšie a dám jej najavo svoju náklonnosť. Obtrie sa mi hlavou o nozdry. Jej hebká hriva lieta okolo nej a vyzerá, akoby ani nebola skutočná, ale len nejaký prízrak. Dívam sa na ňu a mám pocit, že už samotná konská bohyňa si ma prišla vziať hore do konského neba. Viem však, že sa mi to iba zdá, a tak hrdo kráčam ku jej boku. Spoločne sa vyberieme ku stádu. Život s ňou je úžasný, až na zopár drobnosti typu potrava a bezpečnosť. Takto prešlo mnoho mesiacov a mal som sa dobre.
COLOR
„Pomóc! Hrozí nám nebezpečenstvo! V okolí ranča sa vraj potuluje stádo divých koní. Zvalcujú nás! Zničia nám tu niečo.“ Ale ja som silná, ja ich stadiaľto vyženiem, nemajú tu čo robiť. Vďaka dokonalému výcviku som plot preskočila ako nič. Zmýlila som sa. Bojím sa, ale celebrita sa nemá báť. Ech, určite sú na niektorých miestach plešatí a majú povytrhovanú srsť. A...Lietajú okolo nich muchy. Vošla som elegantným krokom do lesa. Moje chudé nohy dopadali jemne a takmer ma nebolo počuť. Už z diaľky som počula dupot konských kopýt a ten zvuk absolútne nebol rytmický. Eh. Rozbehla som sa za zvukmi. Moje úbohé nôžky...Au,to bolí... V tomto lese je ale skaliek a kopcov! Došla som a pridala som sa k stádu, žiaľ, som nezapadla. Dva kone na vrchu kopca výstražne zaerdžali. Ten kôň na vrchu sa troška podobal na mňa, iba bol čierny a vedľa neho bola krémová kobyla s modrými očami a bielou hrivou i chvostom. Zrejme klisna. Ten čierny zastal a chvíľu po mne pozeral a potom sa rozbehol. Srdce som mala v krku, ale stála som na mieste. Tie hnedé oči som už niekde videla. „Čo, braček? On je divý? Ako to? Veď aj on mal pána, veď to nie je možné!“
Tak on každý deň bojoval za holý život a ja? Ja som sa mala každý deň skvelo. Rozmýšľala som, či je lepší ako ja a on je. Prežil v prírode a ja by som zdochla od hladu. On je môj hrdina.Prišla aj tá klisna a keď si hlavu oprela o bratov krk, pochopila som, že on má lásku.
Vie, čo je život. Treba oň bojovať.
Karin Súlovcová
Umelecká súťaž Letom svetom s Poľanou prebiehala počas celého leta a jesene 2019. Záujemcovia sa mohli realizovať v dvoch tvorivých kategóriách – Som Poľana, dajte mi moju podobu - tvorba grafického návrhu Poľany - kreslenie/maľovanie a tvorba krátkeho videa – Som hrdý, že môj domov je rezervou biosféry.
Súčasťou slávnostnej vernisáže výstavy bolo vyhlásenie výsledkov súťaže. Odborná porota, ktorú tvoril tím umelcov: PaedDr. Renata Babicová, vedúca Podpolianskeho múzea, výtvarníčka PaedDr. Tatiana Harachová, akademický maliar Juraj Šufliarský, Tibor Vrťo - žiak ZUŠ Detva a riaditeľka správy CHKO-BR Poľana Ing. Vladimíra Fabriciusová, PhD.. vyhodnotila súťaž
Viac tu: https://www.chkopolana.eu/
Naši piataci sa do súťaže zapojili s dvomi krátkymi videami.
1. miesto získali za video Moje najobľúbenejšie miesto - Sofia Hrončeková, Simona Drugdová, Viktória Šuleková
2. miesto získal za video Milujeme Hriňovú kolektív žiakov 5.A - Diana Bariaková, Barbora Báťková, Simona Drugdová, Kristína Grgačová, Sofia Hrončeková, Ema Hukelová, Viktória Kamenská, Jaroslav Kmeť, Timotej Košút, Michaela Lalíková, Jakub Machava, Martin Malček, Kevin Melicherčík, Jozef Michálik, Nina Palúchová)Viac tu: https://www.chkopolana.eu/
Všetkým oceneným zo srdca gratulujeme a tešíme sa z ich úspechu.
Fotografie z vyhlásenia výsledkov, ale aj obidve ocenené videá si môžete pozrieť pod článkom.
V školskom roku 2019/2020 bol vyhlásený 4. ročník výtvarnej súťaže PETROHRAD OČAMI DETÍ. Do súťaže posielajú svoje práce deti z celého Slovenska. PETROHRAD je jedným z najkrajších miest na svete označované aj ako Benátky severu. Mesto založil v roku 1703 Peter I. Vznešený výzor Petrohradu predstavuje architektonické skvosty, široké a rovné ulice, priestranné námestia, sady a parky, rieky, množstvo kanálov, mosty, ozdobné ploty, monumentálne a dekoratívne sochy. Historické jadro mesta patrí do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
V tomto ročníku sa do súťaže zapojilo vyše 1400 detí a preto sme veľmi radi, že naša žiačka Eliška Marčišová z 9.A triedy získala 1. miesto v 5. kategórii za svoj obraz Živé sochy. Za svoje dielo získalo aj nádherné obrazové publikácie, spolu vážili takmer 15 kg a množstvo výtvarných pomôcok.
Eliške zo srdca gratulujeme a spolu s ňou sa tešíme z obrovskéh úspechu.
Dňa 17.12 sme odniesli tašky a krabice plné lásky a darčekov do DDaDSS Hriňová Krivec, kde sme obyvateľom zaželali pokojné Vianoce.
Už 20 rokov udržiavam, či obnovujem s deťmi celoročné zvyky na našej škole i na lazoch, dnes to boli zimné zvyky - Chodenie s hadom, Dorotáši, Traja králi ...Sláva predkom a vďaka stovkám detí!!!foto 17.12.2019: Anton Trebuľa Kečkár
MAREK HAMŠÍK a malé futbalistky BIELE BALETKY z 1.ZŠ Hriňová!
Ďakujeme Marekovi a jeho otcovi za príjemné prekvapenie, možnosť osobne sa stretnúť a poďakovať im!foto: 6.11.2019 R.Hamšík, Anton Trebuľa - Kečkárwww.keckar.rajce.net
LUCIE - vymetali zlo na 1.ZŠ Hriňová a v hriňovských škôlkach, v mestskej knižnici ...Ďakujem Luckám - Barborke Trebuľovej, Katke Trebuľovej, Barborke Machalovej, Sofii Hrončekovej :).foto 13. decembra 2019 : Anton Trebuľa Kečkár
Školské kolo sa uskutočnilo v decembri 2019, o víťazstvo a umiestnenie v prvej trojke, ktorá postupuje na okresné kolo do Detvy, bojovalo 43 žiakov v 3 kategóriach. Gratulujeme J!
Vyhodnotenie, text, foto : Anton TREBUĽA - Kečkár
5. ročník
6.-7. ročník
8.-9. ročník
1. Krnáč Daniel
2. Krnáčová Radka
3. Michálik Martin
Pečenie medovníkov žiakmi l.špeciálnej triedy.
V stredu 27.11. sme mali na našej škole anglickú olympiádu
Tí najlepší v gramatike, slovíčkach, čítaní a rozprávaní sú:
1.kategória /5.-7.ročník/:
1.miesto – Margarétka Fabriková 7.B
2.miesto- Simon Tršo 7.A
3.miesto- Daniel Očenáš 6.B
2.kategória /8.-9.ročník/:
1.miesto- Martin Michálik 9.B
2. miesto- Bibiana Melichová 8.A
3.miesto- Emma Ruggeri 9.A
Všetkým zúčastneným ďakujeme a oceňujeme odvahu a skvelé anglické nasadenie ☺
Výhercom srdečne blahoželáme
Na okresnom kole v Detve, ktoré bude 15.januára, nás budú reprezentovať:
Meggy, Simon, Maťo a Biba
držíme palce- „keep our fingers crossed for you“
Vaše pani angličtinárky 😊
Powered by aSc EduPage